Andragogika ako veda o učení sa dospelých vznikla v Európe v 1950-tych rokoch a priekopníkom takéhoto modelu učenia sa sa v 1970-tych rokoch stal americký pedagóg dospelých Malcolm Knowles. Ten definoval andragogiku ako „umenie a vedu o pomoci dospelým učiť sa“. Knowles identifikoval šesť princí- pov učenia sa dospelých:

1. Dospelí sú viac vnútorne motivovaní ako deti a sami svoje učenie a rozvoj riadia
2. Dospelí chcú prinášať do učenia sa svoje životné skúsenosti a poznatky
3. Dospelí sú orientovaní na cieľ
4. Dospelí sú orientovaní na dôležitosť
5. Dospelí sú praktickí
6. Dospelí sú radi rešpektovaní
1. Dospelí sú vnútorne motivovaní a sami sa riadia

Dospelí žiaci kladú odpor učeniu sa vtedy, keď majú pocit, že im niekto informácie, myšlienky alebo činy vnucuje. Našou úlohou je facilitovať posun žiaka smerom k samoriadiacemu a zodpovednému učeniu sa, ako aj podporovať vnútornú motiváciu žiaka. Ak chceme túto motiváciu podporovať, ako pedagóg (ale aj kouč, supervízor...) môžeme zostaviť postupný učebný program, ktorý postupuje od väčšej štruktúry k menšej, od menšej zodpovednosti k väčšej a od priameho dohľadu k menšiemu dohľadu, primeraným tempom, ktoré je pre žiaka výzvou, ale nie priveľ- kou záťažou. Zároveň je dobré vytvoriť si taký vzťah so študentom, ktorý bude optimalizovať našu dostupnosť a povzbudzovať kladenie otázok a skúmanie pojmov. Je vhodné ukázať záujem o myšlienky a názory študentov. To znamená, mimo iného, aktívne a pozorne počúvať každú položenú otázku, alebo úvahu. Užitočné je aj viesť študentov k tomu, aby radšej kládli otázky, než by ich mal zahrnúť príliš mnohými informáciami.

V tomto spôsobe práce musíme poskytovať pravidelnú konštruktívnu a špecifickú spätnú väzbu (pozitívnu i negatívnu), revidovať ciele a dávať jasne vedieť ich splnenie, ale aj povzbudzovať študentov k tomu, aby využívali vlastné zdroje a zdroje ako je napr. knižnica, časopisy, internet a ďalšie. Ak chceme, aby bolo učenie sa samoriadiace, je dôležité stanovovať projekty alebo úlohy pre študentov tak, aby tieto reflektovali ich záujmy. Úlohy, ktoré musia vykonávať by tak mali súvisieť s ich praxou, napríklad: poskytovať služby v určitom predmete do vnútra ich pracovného tímu kolegom; prezentovať kazuistiku jedného svojho prípadu; na základe naučeného zostaviť príručku pre klientov; alebo viesť skupinovú aktivitu s klientmi. Takýto spôsob práce si vyžaduje zistiť preferovaný štýl učenia sa u študenta. To znamená, uvedomiť si, či sa radšej učím tým, že niečo konám/ robím, alebo reflektujem, zovšeobecňujem, či tým, že skúšam naučené v praxi. V tréningu to môže znamenať, že ako tréneri reflektujeme tieto otázky:

• Akým spôsobom sme požiadali študenta, aby s nami prediskutoval svoje osobné učebné ciele pre prax?
• Čo nám dáva odpoveď na otázku, či máme jasný učebný kontrakt so študentom na každom stretnutí (pri supervízii, či koučovaní napr. raz za nejaké časové obdobie)?
• Akým spôsobom mu pomáhame reflektovať, čo sa naučil a stanovovať nové ciele ako výsledok tejto reflexie? Pomáhame mu modifikovať ciele pod- ľa potreby?
• V čom a ako mu dávame mu na výber (obsah a spôsob učenia), ak je to možné?

  • Dospelí prinášajú do učenia sa svoje životné skúsenosti a poznanie. Dospelí sú radi, keď dostanú príležitosť využiť svoje doterajšie poznatky a skúsenosti získané v živote a aplikovať ich na nové učenie sa. Ako pedagóg môžete zistiť o študentovi – aké má záujmy a minulé skúsenosti (osobné, pracovné a školské) a pomáhať mu,aby staval na týchto skúsenostiach pri riešení problémov, reflektovaní a aplikovaní naučeného. Cieľom takejto práce je facilitácia možnosti reflektívneho učenia sa, ktoré môžu pomôcť študentom preskúmať existujúce predsudky alebo návyky založené na minulých životných skúsenostiach a „posunúť sa k nové- mu chápaniu predkladaných informácií“. V tréningu, koučovaní, alebo na supervízii to môže znamenať, že reflektujeme tieto otázky:

• Ako sa pýtame študentov na ich životné skúsenosti, napríklad kde vyrastali? Akým spôsobom sa zaujímame o ich skúsenosti zo školy alebo univerzity, o ich prácu, prácu na čiastočný úväzok, rodinné záväzky, koníčky a záujmy vo voľnom čase?
• Ako im pomáhame prepojiť učenie sa a osvojovanie si nového s ich životnými skúsenosťami?

Napríklad, je dobré prepájať rôzne oblasti života, to môžu byť ich skúsenosti s rodičovstvom, a otázka ako zvládajú rodičovské povinnosti a ako a systém, kde sa to celé odohráva. Ak sa teda chcete lepšie vyznať v tom, kto s kým, prečo, ako, odkiaľ a kam a nebojíte sa psychoanalytičtiny, odporúčam túto novú knihu. Je fakt obohacujúca. „Nech vaše rozhodnutia reflektujú vaše nádeje, nie strachy.“ Nelson Mandela O väčšej zodpovednosti a limitoch koučovania to vplýva na ich prácu v organizácii, kde sa učia.

  • Dospelí sú orientovaní na cieľ. Dospelí študenti sú pripravení učiť sa, keď „prežívajú potrebu učiť sa, aby mohli uspokojivejšie zvládať úlohy alebo problémy skutočného života“ Našou úlohou je facilitovať študentovu pripravenosť učiť sa pomocou riešenia problémov a lepšie si uvedomovať potrebu poznania alebo prezentovanej zručnosti. Ako pedagó- govia môžeme poskytovať zmysluplné učebné zážitky, ktoré sú zreteľne prepojené na osobné, klientove alebo pracovné ciele ako aj hodnotenie a ciele do budúcna. Je dobré poskytovať reálne prípadové štúdie (prostredníctvom kontaktu a záznamov klienta) ako bázu pre učenia sa teórii, metód práce a poskytovať praktické príklady, či relevantné implikácie do života. Tu je dôležité taktiež klásť otázky, ktoré motivujú reflexiu, vlastný prieskum a ďalšie hľadanie. V pedagogickej reflexii si môžeme položiť tieto otázky:

• Ako pomáhame študentovi overiť si, že hovoríme otvorene a jasne o tom, aké sú naše ciele v učení a ako súvisia z ich praxou?
• Ako podporujeme prepojenie učenia a praxe, z čoho je zrejmé ako učenie sa môže obohať ich život a reálne skúsenosti?
• Kedy a akým spôsobom sa pýtame študentov na ich osobné ciele?
• Ako pomáhame študentom uvedomiť si ako súvisia špecifické skúsenosti so špecifickými cieľmi? Napríklad návšteva na sále, aby videli nahradenie šľachy, im pomôže pochopiť anatómiu ruky a čo prežíva klient pri operácii ešte skôr, ako mu nasadia dlahu.

  • Dospelí sú orientovaní na dôležitosť. Dospelí študenti chcú vedieť, aký zmysel má to, čo sa učia a ako to súvisí s tým, čo chcú dosiahnuť. Medzi spôsoby, ako pomáhať študentom zamerať sa na hodnotu učenia sa, je napríklad požiadať ich, aby reflektovali to, čo očakávajú, že sa naučia, čo sa naučili a ako by v budúcnosti mohli použiť to, čo sa naučili, alebo ako im to pomôže dosiahnuť svoje ciele. Ide aj o to, poskytnúť výber takých metód (naprí- klad projektov) tak, aby učenie sa viac odrážalo zá- ujmy študenta. Každý chce mať úžitok z pravidelných ‚učebných lekcií‘ – z času stráveného premýšľaním, skúšaním, prácou a hodnotením

• Ako vytvárame podmienky v učení takým spôsobom, aby študenti sami hľadali význam toho, čo učíme a/alebo žiadame od študentov?
• Ako podporujeme kritickú reflexiu pred konaním v praxi a po vykonaní práce?

  • Dospelí sú praktickí. Študenti sa učia prostredníctvom pracovných skúseností, interakciou so skutočnými klientmi, alebo úlohami a v reálnych životných situáciách. Obohacuje ich praktické riešenie problémov a situácie, kde z prvej ruky poznávajú to, ako to, čo sa učia a ako to súvisí so životom a pracovným kontextom. Je preto dôležité vysvetliť svoje pedagogické, odborné, alebo klinické úvahy. Ak učíte pracovníkov z pomáhajúcich profesií, alebo manažérov, či obchodníkov (soft skills) pomáha, ak váš študent vie, ako sa vy sami v praxi rozhodujete, hodnotíte a intervenujete. Ste im inšpiráciou. V pedagogickom procese pomáha názornosť. Zo skúsenosti je vhodné podporiť aktívnu spoluúčasť tým, že umožníte študentom nielen pozorovať, čo a ako robia iní, oni sami, ale si aj veci skúšať. Pedagóg (lektor, kouč, supervízor...) by tak mohol poskytovať mnoho opakovaných príležitostí na zisťovanie, rozhovory a intervenovanie, ktoré podporia rozvoj zručností, sebadôvery a kompetencií. Pri reflexii tohto okruhu tém pomáha zamyslieť sa nad tým:

• Ako sme zabezpečili podmienky na to, aby študent mohol využiť všetky praktické skúsenosti, ktoré poskytuje jeho pracovisko, alebo váš kontext výučby?
• Ako sme zabezpečili stáže na iných pracoviskách?
• Akým spôsobom u študentov podporujete počas vzdelávania možnosť spolupracovať s inými odborníkmi?

  • Dospelí sú radi rešpektovaní. Rešpekt môžete svojmu študentovi preukázať nasledovne tým, že prejavíte záujem a uznáte skúsenosti, ktoré študent prináša na miesto výučby. Je dobré považovať študenta za kolegu, ktorý má vlastné životné skúseností a povzbudzovať ho, aby vyjadroval svoje nápady, myšlienky, úvahy a spätnú väzbu. Dobré je mať stále na pamäti, že študent si stále osvojuje zručnosti rehabilitácie v klinickej praxi. Tým ako učíme, facilitujeme rozvoj každého študenta, aby sa posunul od začiatočníckych k sofistikovanejším učebným metódam. To umožňuje väčšiu integritu poznatkov, informácií a skúseností a študent sa učí rozlišovať, čo je dôležité. Porozmýšľajte teda, či:

• Čo nám pomáha pristupovať k študentom ako k budúcim kolegom?
• Ako zapájame študentov do našich aktivít a ostatných aktivít kolegov?

„Život nie je tým, čím by sa predpokladalo. Je tým, čím je.“ Virginia Satirová

Konzultacie kurzy skolenia ponuka

 

CPPS.sk | Vzdelávacie centrum®

Poradenstvo - Kurzy - Školenia

Bratislava - Košice - Praha

Email: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Website: www.cpps.sk

Tel.: +421 905 485 153

Aké služby a riešenia ponúkame

Ak hľadáte účinné odpovede na otázky v osobnom, vzťahovom či kariérnom živote - ste na správnej adrese.  Pokiaľ pátrate po kvalitnom a cenovo výhodnom kurzetréningukoučingu či školení v Bratislave a okolí (pre seba, svojich blízkych, kolegov či zamestnancov) - neváhajte a kontaktujte nás.  Od r. 2010 sme úspešne pomohli na ceste ďalšieho rozvoja viac ako tritisíc klientom. Naštartujte pozitívne zmeny a ciele do života !