Tie si musí súčasná manažérska generácia osvojiť a naučiť sa ich správne využívať, ak má uspieť v súčasnom hyperkonkurenčnom prostredí. V tomto neľahkom procese musia manažéri dokázať svoje znalosti, schopnosti a skúsenosti nielen pri operatívnom, ale predovšetkým pri strategickom riadení, pri rozpoznávaní nových príležitostí a hrozieb v novom konkurenčnom prostredí EÚ. To si vyžaduje vedúcich pracovníkov s manažérskym vzdelaním a s dostatočnými skúsenosťami, ktorí si uvedomujú, že všeobecným fenoménom súčasnosti v manažérskych kruhoch je zmena.

Manažéri musia k jej realizácii pristupovať zo systémového hľadiska, ktoré zahrňuje štyri podstatné a vzájomne prepojené dimenzie: ľudí, kultúru, stratégiu a systémy riadenia. Recept alebo jednotný a osvedčený spôsob dosiahnutia úspechu neexistuje. Na čom sa však väčšina odborníkov zhoduje, je potreba schopných ľudí. Moderné podniky s dobrým manažmentom si uvedomujú potrebu vzdelávania manažérov a túto skutočnosť spájajú so svojou výkonnosťou a konkurencieschopnosťou. Formujú si taký intelektuálny potenciál, ktorý charakterizuje vysoká úroveň talentu, vedomostí a zručností – čiže znalostí.

Súčasná spoločnosť kladie dôraz na človeka, jeho predpoklady tvoriť a využívať znalosti. Podniky podporujú ľudí, ktorí disponujú znalosťami nevyhnutnými na kvalitné vykonávanie práce, ľudí tvorivých, ochotných prijímať a aplikovať nové poznanie. Znalostný manažment sa stáva životnou nutnosťou technologického pokroku a významnou rozvojovou aktivitou.

Poznať a vedieť je prednosť a učiť sa je nutnosť – to sa uznávalo vždy, ale až v súčasnej spoločnosti označovanej ako spoločnosť znalostná (informačná) sa tieto vlastnosti postupne stávajú hlavnou konkurenčnou výhodou a sú základom tvorby bohatstva. V súčasnej ťažkej finančnej situácii sa musí manažér neustále oboznamovať s novými možnosťami získavania finančných prostriedkov. Na tieto aktivity musí byť vyzbrojený dostatočnými vedomosťami a skúsenosťami, podloženými množstvom informácií.

Poznanie základných ekonomických, manažérskych a marketingových pojmov a významov by malo byť pre súčasného manažéra samozrejmou intelektuálnou výbavou. Dôležité je však sledovať aj nové trendy vývoja v tejto oblasti doma aj v zahraničí. Manažéri by mali využívať všetky možnosti na zvýšenie vedomostí a znalostí. Potreba vzdelávania a samovzdelávania manažérov knižníc je v súčasnosti nevyhnutnosťou.

Aj napriek tomu, že knižnice disponujú nemalým množstvom dobrej odbornej literatúry a periodík, čo sa dá využiť hlavne na samovzdelávanie, veľmi dobrým zdrojom informácií je tiež účasť na konferenciách, a to nielen z oblasti knižničného prostredia a rozvoja informačných technológií (tie sú vhodné pre ostatných pracovníkov), ale predovšetkým konferenciách ekonomických, týkajúcich sa problémov a trendov manažmentu, rozvoja ľudských zdrojov a využitia ľudského potenciálu, kvality, marketingu a ich vzájomných vzťahov.

Tieto zabezpečia komplexnejší pohľad na problémy a odhalia súvislosti, ktoré v rámci knihovníctva ako samostatného odboru manažér nemá možnosť postrehnúť.
Predovšetkým manažéri akademických knižníc majú možnosť spolupracovať s odborníkmi z ekonomických fakúlt alebo katedier. Je potrebné, aby využívali možnosti konzultácií a prednášok, a tak si dopĺňali svoje vedomosti, rozširovali odbornú terminológiu manažmentu a marketingu a začali sa vážne zaujímať o nové nástroje a metódy riadenia organizácie. Ani skúsení manažéri by sa už dnes nemali uspokojovať s výhodou dlhoročnej praxe a skúsenosťami v tejto oblasti, pretože len v širšom auditóriu zistia, ako vyrástla konkurencia a ako treba napredovať, rásť, vzdelávať sa.

V poslednom desaťročí knižnice prechádzajú veľkými zmenami v súvislosti s rozvojom informačných a komunikačných technológií. Aj manažment a marketing je oblasť, ktorá zaznamenáva neustále zmeny. Ako príklad môžem uviesť normu ISO 9000, ktorá bola revidovaná roku 1994 a ďalšou veľkou zmenou prešla roku 2000. Podľa nášho názoru by nemala ostať bez povšimnutia ani u manažérov knižníc ako organizácií poskytujúcich služby.

Štruktúra nového súboru noriem ISO 9000: 2000
Predstavuje revíziu pôvodnej normy ISO 9004-1: 1994. Poskytuje organizáciám návod na zlepšovanie výkonnosti a opisuje, aké procesy majú systémy manažérstva kvality zahŕňať. Zásady manažmentu kvality sú definované v norme ISO 9000: 2000 takto:

1. Orientácia na zákazníka
2. Princíp “príkladu” vedúcich pracovníkov
3. Zapojenie všetkých pracovníkov
4. Procesný prístup
5. Systémový prístup k manažmentu
6. Neustále zlepšovanie
7. Prístup k rozhodovaniu na základe skutočností
8. Vzájomne výhodné dodávateľsko-odberateľské vzťahy

Všetky tieto normy sú o ľuďoch a pre ľudí. Ukazujú nám, na čo všetko je možné a nutné sa zamerať v záujme skvalitnenia činnosti organizácie. Doplnením noriem odbornou literatúrou a praktickými skúsenosťami manažéra sa vytvára základ pre správne riadenie potrebných zmien v organizácii. Manažér získa prehľad, aké ukazovatele je možné v službách merať, akým spôsobom, ako analyzovať výsledky a ako ich využiť v ďalšom riadení organizácie. Mnohé netradičné spôsoby a nástroje merania kvality služieb môžu byť pre knižnicu prínosné, pomôžu odhaliť problémy a nedostatky a tiež kritické miesta v riadení.

Je veľa problémov, ktoré možno dlhoroční pracovníci knižníc nevnímajú, napriek tomu ovplyvňujú celkové vnímanie kvality služieb zo strany zákazníka – čitateľa (používateľa). V dôsledku rýchleho nárastu požiadaviek a potrieb zákazníkov je vhodné kontinuálne zisťovať ich spokojnosť s knižnično-informačnými službami. Je potrebné využívať nielen dotazníky, ale aj iné metódy zisťovania spokojnosti zákazníkov. Dobrými zdrojmi informácií o týchto metódach a nástrojoch sú nielen odborné knihy a učebnice, ale aj zborníky práve zo spomínaných konferencií, kde sú vybrané témy spracované komplexne.

Keďže pracujeme v knižniciach, nemal by byť problém dostať sa ku kvalitnej odbornej literatúre zachytávajúcej najnovšie trendy vývoja vo všetkých oblastiach života. K slovenským autorom, ktorí sa venujú problematike zameranej na služby a ich kvalitu, patrí Alexander Mateides, Jaroslav Ďaďo, Valéria Michalová a mnohí ďalší. Veľa vhodnej literatúry je preloženej od zahraničných autorov. Veľmi dobré teoretické prínosy a praktické skúsenosti a podnety z oblasti manažmentu sú v mesačníku Moderní řízení. Zdrojov je naozaj veľa a nových vecí, ktoré by sa dali využiť v záujme rozvoja knižníc, tiež.

V krátkosti by som ešte uviedla niekoľko myšlienok týkajúcich sa pojmu TQM (Total Quality Management) – komplexné riadenie kvality. TQM je neprestajné zlepšovanie systému kvality so zreteľom na zákazníka. Kvalita podniku je charakterizovaná nielen kvalitou ponúkaných výrobkov a/alebo služieb, ale kvalitou všetkého, čo robí. Manažérstvo kvality musí zahŕňať kvalitu všetkých činností všetkých pracovníkov. To znamená, že nové musia byť nielen normy, ale aj spôsob správania sa ľudí.

TQM zahrňuje nielen metódy a postupy, ale aj správanie a postoje. Preto úlohou schopného vrcholového manažmentu je dosiahnutie presvedčenia u každého zamestnanca podniku o dôležitosti vlastného vzdelávania a zdokonaľovania, prijatia filozofie etického správania a konania v rámci organizácie, k zákazníkovi, no i k vonkajšiemu prostrediu. Manažéri musia so vzdelávaním a zdokonaľovaním začať od seba a byť príkladom pre ostatných. Začlenenie etiky do správania sa firiem je dlhodobý proces kultivácie správania individuálnych ľudí, ktorého dôsledkom by mala byť tvorba firemnej kultúry zodpovedajúcej filozofii TQM. Základným predpokladom udržania TQM je teda investícia do ľudského potenciálu. Zhodnotenie, ktoré sa dosiahne prostredníctvom investícií do ľudských zdrojov, sa prejavuje v oblastiach, ako sú:

• zvýšenie produktivity práce,
• zvýšenie kompetentnosti pri rozhodovaní,
• zvyšovanie kvality podnikových výstupov,
• zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov,
• sebarealizácia a pracovné uspokojenie zamestnancov,
• flexibilita pri umiestňovaní zamestnancov atď.

Rozvoj manažéra predstavuje pre neho a pre organizáciu zlepšenie výkonu, zefektívnenie dosahovania pracovných cieľov. Prostredníctvom zvyšovania schopností, zručností a znalostí sa zabezpečuje nepretržitý rast manažéra. Je potrebné, aby si každý manažér na základe svojich silných a slabých stránok zvolil správny spôsob rozvoja a vzdelávania. Metód na osvojenie si manažérskych zručností existuje niekoľko. Môžu mať podobu cvičenia, výcviku alebo tréningu. Pre niekoho sú vhodnejšie skupinové prístupy, pre iných individuálne. Dôležité je pre vzdelávanie sa rozhodnúť. Na Slovensku oblasť rozvoja manažérov zabezpečujú aj profesionálne spoločnosti a agentúry. Aj keď rozvoj manažérov môže byť pre organizáciu či firmu finančne náročný, prínosy sa prejavia v ekonomických výsledkoch a zvýšení kvality organizácie.