Profesor S. Hawking už viackrát verejne vyhlásil, že AI môže znamenať koniec ľudskej rasy. Ak stroje získajú schopnosť ďalej sa zdokonaľovať, dôjde k explózii inteligencie a človek sa ako zaostalá bytosť ocitne na druhej koľaji. Do početného okruhu skeptikov patria aj viacerí známi technologickí lídri ako BillGates či Elon Musk, zakladateľ firiem SpaceX a Tesla.

Čo je inteligencia
Pri pohľade na aktuálny stav AI sú tieto diskusie len čisto akademické. Ako upozorňuje Martin Peniak, mladý slovenský vedec pôsobiaci v Londýne, napriek všetkému úsiliu „ani tie najinteligentnejšie roboty súčasnosti nedosahujú inteligenciu švába“. Umelá inteligencia je naozaj len v začiatkoch. Strojom chýba to najdôležitejšie: schopnosť samostatne sa zorientovať v nových situáciách, nájsť komplexné vzory, určiť pravidelnosti, čosi, čo nie je len náhodný prvok. A ak uznajú za vhodné, získané poznatky potom využiť pri hľadaní nových, lepších riešení, ale aj v úplne nových neznámych prostrediach.

S inteligenciou teda súvisí abstraktné myslenie, logické uvažovanie, predstavivosť, slobodná vôľa... A, samozrejme, uvedomenie si a poznanie seba samého. Počítač dnes z databáz „vygeneruje“ obraz v psychodelickom štýle alebo poskladá milostnú báseň, no netuší, že je umelec. V dielach nevyjadruje stav svojej mysle. Veľkým hitom je deep learning, vrhajú sa naň všetci od startupov po giganty ako Google či Facebook

Učenie strojov
Svet IT napriek tomu prežíva v súčasnosti ošiaľ AI. Podľa spoločnosti Gartner, ktorá analyzuje trhové nadšenie, aj v budúcom roku budú na vrchole očakávaní technológie spojené s umelou inteligenciou. Úsilie sa koncentruje najmä na autonómne autá a do ich vývoja sa pustili všetky veľké automobilky i vedecké pracoviská. Za dnešným pokrokom v umelej inteligencie stojí technológia machine learning (strojové učenie).

Mnoho odborníkov verí, že to je cesta, ako umelú inteligenciu posunúť k vyššej méte – naučiť počítače „rozmýšľať“ bez nutnosti explicitne ich naprogramovať. Ďalší o tom pochybujú. Machine learning pracuje skôr na mechanickom princípe: vidím objekt, v databáze zistím, že je to strom, smrek, ako sa ohýba vo vetre... Poznatok je uložený a nabudúce viem, o čo ide. Jednotlivé informácie potom dokážem prehadzovať a kombinovať. Ide síce o zložité operácie, no od myslenia to má ďaleko.

Prienik k neurónovým sieťam
Ľudský mozog, naopak, nepracuje len podľa mechanických princípov. Myslenie, reč, plánovanie i pocity sídlia v čelovom laloku neokortexu, evolučne najmladšej časti mozgu. Za učenie zodpovedajú tzv. neurónové jednotky, tvorené približne stovkou nervových buniek. K interakciám medzi nimi dochádza cez synaptické spojenia, ktoré vznikajú na základe skúsenosti a cvičenia. 

Nebiologická inteligencia sa teraz pokúša neurónové jednotky napodobniť. Vytvára umelé neurónové siete a trénuje ich, aby sa naučili a rozpoznávali hovorený jazyk alebo objekty na fotkách či videách. Tak sa zrodil deep learning, spôsob, ako učiť stroje hlbšiemu významu a kontextu. Rozpoznať, čo sa na fotografiách alebo videu skutočne deje, porozumieť vetám tak, aby neunikol žart či sarkazmus.

Deep learning je veľkým hitom a robia ho všetci – od Googlu, Baidu, Facebooku až po start-upy. Trénovanie neurónových sieti však vyžaduje obrovsky výpočtový výkon a hardvér bol doteraz veľkou brzdou. To by sa v budúcom roku malo zmeniť. Výrobca grafických čipov nVidia uvedie dlho očakávanú grafickú kartu Pascal, ktorá otvorí dvere novým možnostiam. IBM zasa vyvíja novú verziu čipu TrueNorth. Kremíkové „neuróny“ budú komunikovať akýmisi elektrickými hrotmi a vytvárať vlastné „synapsie“ ako skutočné neuróny v sieťach. 2016: Na trh prídu čipy s výpočtovou kapacitou dostatočnou na tvorbu umelých neurónových sietí

Čas etických dišpút
Ani optimisti nepredpokladajú, že strojová inteligencia sa objaví v najbližších piatich rokoch. Očakávajú minimálne dve desaťročia bádania, experimentovania i blúdenia v slepých uličkách. Mozog totiž nie je len hardvérovým či softvérovým systémom. „Ide skôr o gigantické chemické laboratórium, kde v danom čase pri spracovaní informácií paralelne prebieha obrovské množstvo chemických reakcií. Ako vraví Elkhonon Goldberg z Lekárskej univerzity v New Yorku, mozog je prepojením dvoch vysoko zložitých typov organizácie – štrukturálnej a chemickej,“ upozorňuje prof. Milan Gregor z inštitútu CEIT v Žiline.

Očakávať však možno zintenzívnenie filozoficko-etických debát o podobách spolužitia ľudí so strojmi. Cambridgeská univerzita pred dvoma týždňami získala pätnásť miliónov eur od nadácie Leverhulme Trust na centrum pre AI a budúcnosť ľudstva. Podobných ústavov, najmä v Spojených štátoch, je viacero, najznámejší je MIRI, „centrum skeptikov“ z kalifornského Berkley. Otvoria debaty o mnohých etických otázkach. Už dávnejšie je na pretrase bojové nasadenie inteligentných dronov.

Filozofa a bioetika Petra Sýkoru takáto diskusia neprekvapuje. „Žijeme v tzv. rizikovej spoločnosti. Dokážeme akceptovať istú mieru rizika spojeného s technologickým pokrokom, no musí byť vyvážená pozitívnym prínosom. Treba zostať ostražitý, no nemožno nezabúdať ani na fakt, že civilizácia by raz mohla skolabovať aj preto, že nebude mať k dispozícii nové technológie, ktoré by tomu zabránili.“

Prečo by vlastne ľudská i nebiologická inteligencia mali súperiť? Veď prejavom inteligencie nie je snaha zničiť a za každú cenu si podmaniť všetko okolo, skôr naopak. Človek môže získať partnera, aby zvládol problémy, ako je globálne otepľovanie, nedostatok zdrojov, expanziu na iné svety... Dnes to vyzerá, že najväčšou brzdou pre vyriešenie týchto výziev sú práve iracionálne ľudské črty – chorobná chamtivosť, neznášanlivosť či fanatizmus všetkého druhu.

Rok 2016 – nástup virtuálnej reality
O čom sme v 90. rokoch snívali, ale nemohli sme technologicky uskutočniť, sa stane skutočnosťou. Rok 2016 sa zapíše do dejín ako rok znovuzrodenia virtuálnej reality. Už v prvých mesiacoch sa objavia prvé komerčné headsety a ľudia sa začnú postupne zoznamovať s novými aplikáciami.

Nová skúsenosť vyvolá takmer mystický zážitok
Po celom svete začnú vznikať firmy, ktoré budú vyvíjať aplikácie a hry, ale aj nový hardvér, napríklad 360-stupňové stereoskopické kamery. Takéto videá sa stanú štandardom na YouTube, Facebooku, vzniknú novodobé filmy, reportáže a dokumenty natočené 360-stupňovými kamerami. Úplne sa zmení vnímanie médií. Prechod od televízie k virtuálnej realite sa dá prirovnať k prechodu od rádia k televízii. Pôjde o radikálnu zmenu média, ale chvíľu potrvá, kým si to väčšina ľudí uvedomí. V budúcom roku vznikne mnoho aplikácií, aby demonštrovali najsilnejšiu stránku virtuálnej reality – neobmedzenú možnosť vytvoriť a preniesť akýkoľvek zážitok na používateľa.

Ďalšie aplikácie umožnia ľuďom „cestovať“ a navštíviť rôzne miesta. Ak zažijeme virtuálne cestovanie a neskôr to isté miesto navštívime, príde nám známe a budeme mať pocit, akoby sme tam už naozaj boli. Vznikne tiež veľa aplikácií v medicíne, chirurgovia môžu trénovať operácie, takisto v psychoterapii. Ľudia s fóbiami sa budú môcť krok za krokom učiť a chápať, ako prijať napríklad strach z výšok. Virtuálna realita tak ovplyvní bežný život každého – mozog totiž dokáže presvedčiť, že vníma skutočnosť.