Vláda v poslednom období prijala viacero zákonov a opatrení, ktoré majú podporiť mladé, začínajúce firmy. Predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska Ján Solík si myslí, že podpora start-upov je určite na mieste. Pripomína ale, že uľahčiť prvé roky podnikania by sa vláda mala snažiť všetkým firmám a nerobiť medzi podnikateľmi rozdiely. "Práve prvé roky sú v podnikaní najkritickejšie a rozhodujú či firma prežije, čiže či v budúcnosti vytvorí viac pracovných miest a bude platiť dane. Podporu inovácií a uľahčovanie podnikanie začínajúcim firmám nemožno hodnotiť inak ak pozitívne. Cestu vytvárania duálneho podnikateľského prostredia, ktoré je iné pre firmu, ktorá má pečiatku start-up a iné pre bežnú firmu však nepokladám za správnu."
To, čo potrebujú podnikatelia pri štarte podľa J. Solíka najviac je, aby im štát dal čo najväčšiu slobodu a pokoj, aby ich nezaťažoval administratívou, zbytočnými nákladmi a nekládol im pod nohy kopec zbytočných prekážok. Práve takýchto prekážok podľa Združenia mladých podnikateľov Slovenska pribudlo v ostatných rokoch neúrekom - daňové licencie, administratíva súvisiaca s ochranou osobných údajov, kontrolné výkazy, nové výkazy pri predaji elektronických služieb do zahraničia, komplikácie pri zamestnávaní dohodárov a mnoho ďalších.
1. Dane a odvody
Najväčšie prekážky v podnikaní mladých ľudí na Slovensku sú daňovo-odvodové zaťaženie podnikania, množstvo registračných a administratívnych povinností a nestálosť, respektíve príliš časté zmeny legislatívy.
Ak dnes začne mladý človek podnikať, prvý rok odvody neplatí. Po podaní daňového priznania napríklad za tento rok, začne platiť sociálne odvody vtedy, ak mal v roku 2015 z podnikania príjem 5 148 eur. Od júla 2016 potom začína podnikateľ platiť povinné sociálne odvody - za mesiac odvedie d Sociálnej poisťovne najmenej 142,20 eura. Do zdravotnej je minimum od nového roku 60,06 eura. Celkovo teda zaplatí na odvodoch vyše 200 eur.
2. Štátne regulácie
Štát a jeho regulačná politika je za vysokými a stredne veľkými bariérami v podnikaní. Z 13 analyzovaných vonkajších faktorov prostredia, ktoré vplývajú na podnikanie, bolo mladými podnikateľmi vyhodnotených 5 faktorov ako vysoké alebo stredne veľké prekážky v podnikaní (okrem už uvedených daní a odvodov, administratívnej záťaže, nestálosti legislatívy aj zamestnávateľské povinnosti a prístupnosť verejných zákaziek). Päť hlavných prekážok spôsobuje regulačná politika štátu a správanie sa verejného sektora.
3. Byrokracia a meniace sa zákony
Čím menšia je firma, tým náročnejšie je pre ňu vyrovnať s administratívnymi nárokmi a požiadavkami, ktoré pochádzajú z regulácií. Administratívne povinnosti a neustále meniaca sa legislatíva predstavujú najväčšiu záťaž pre podnikateľov, ktorí podnikajú samostatne, a teda nemajú dostatočné finančné a personálne kapacity na riešenie tejto agendy.
4. Dostupnosť peňazí na podnikanie
Dostupnosť financovania podnikania je pre mladých podnikateľou zvládnuteľnou prekážkou. Vnímanie situácie sa však líši v závislosti od sektora podnikania. Podnikatelia, ktorých produkcia je náročnejšia na kapitál, ako je napríklad poľnohospodárstvo, výroba či obchod, vnímajú situáciu kritickejšie ako podnikatelia pôsobiaci v sektore IT, ktorí faktor dostupnosti financovania vôbec nepovažujú za prekážku vo svojom podnikaní.
5. Kvalifikovaná pracovná sila
Problém dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily výrazne zväčšuje, akonáhle má firma viac ako desať zamestnancov. Dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily patrí podľa mladých podnikateľov k nízkym prekážkam podnikania, no hodnotenie sa výrazne odlišuje v závislosti od odpovedí jednotlivých skupín respondentov.
Čím firma zamestnáva viac zamestnancov, tým kritickejšie je hodnotenie. Napríklad podnikatelia zamestnávajúci viac ako desať zamestnancov označili dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily za stredne veľkú prekážku podnikania, pričom podnikatelia zamestnávajúci do desať zamestnancov tento faktor hodnotia ako nízku prekážku v podnikaní. Výrazný problém v tejto oblasti majú napríklad podnikatelia v stavebníctve bez ohľadu na to, koľko zamestnancov zamestnávajú.
6. Kedy cena práce už nie je problém
Akonáhle podnikatelia prerazia v zahraničí, nemajú problém zaplatiť kvalifikovaných zamestnancov. Cena práce kvalifikovanej pracovnej sily je rovnako ako dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily všeobecne hodnotená ako nízka prekážka v podnikaní. Akonáhle však mladí podnikatelia väčšinu svojej produkcie umiestnia v zahraničí, cena práce kvalifikovaných zamestnancov prestáva byť problémom.
7. Konkurencia? Nie je problém
Konkurencia, kúpna sila slovenských zákazníkov, ba dokonca ani platobná disciplína nie je pre mladých podnikateľov veľkým problémom. Konkurencia mladých podnikateľov v podnikaní nelimituje. Za nízku bariéru označili kúpnu silu zákazníkov a prekvapujúco aj ich platobnú disciplínu.
8. Riziko podnikania
Podnikateľské riziko nie je hlavným dôvodom nezáujmu o podnikanie u mladých ľudí. Hlavným dôvodom je mýtus v podobe istoty stabilného príjmu v zamestnaní. Ako druhý najsilnejší dôvod uvádzali respondenti obavy z nízkej kvality podnikateľského prostredia. U žien je táto obava dokonca najsilnejším dôvodom nezáujmu o podnikanie, naopak muži sa nízkej kvality podnikateľského prostredia na Slovensku až toľko neobávajú.
9. Sebarealizácia ako dôvod
Hlavnou motiváciou, prečo mladí ľudia koketujú s myšlienkou podnikania, je potreba sebarealizácie. Ide o najsilnejší faktor nasledovaný potrebou samostatne rozhodovať o tom, čo, akým spôsobom a kedy bude človek v práci vykonávať. Až tretím najsilnejším faktorom je motivácia dosahovať vyšší príjem.
10. Mikropôžičky a mentoring
Mladí podnikatelia pri podporných programoch pri štarte svojho biznisu uprednostňujú mikropôžičky a mentoring či možnosť absolvovania stáže. Z odpovedí respondentov vyplýva, že pri navrhovaní podporných programov je nutné reflektovať špecifické potreby jednotlivých skupín mladých ľudí, ktoré sa líšia v závislosti od veku či statusu.
Čo by pomohlo mladým podnikateľom zaviesť princíp jeden rok sú: jedny pravidlá - zavedenie povinnosti novelizovať kľúčové zákony s účinnosťou vždy až od začiatku nasledujúceho roka a zmeny schvaľovať s dostatočným časovým predstihom, zaviesť na všetkých úradoch povinnosť pomáhať podnikateľom s výkladom pravidiel vo forme konkrétneho funkčného mechanizmu - zaviesť inštitút záväzných stanovísk na všetkých úradoch a zníženie ceny záväzných stanovísk na Finančnej správe, eliminovať daňovú legislatívu odčerpávajúcu financie pri štarte podnikania (zrušiť daňové licencie, upraviť ich nastavenie pre firmy do 3 rokov, obmedzenie zábezpek na DPH, zvýšenie hranice na platenie preddavkov), odstrániť duplicitné daňovo - odvodové povinnosti(napríklad dvojité platenie sociálnych odvodov pri súbehu podnikania a zamestnania, zrušenie zdravotných odvodov z dividend), zjednodušiť a zlacniť zamestnanie prvého zamestnanca - ak sa podnikateľ v súčasnosti rozhodne zamestnať prvého zamestnanca, tak ho len počas prvého roka zamestnávania čaká viac ako 20 povinností, upravených v minimálne 7 rôznych zákonoch. Podľa štúdie portálu profesia.sk z roku 2015, ak zamestnávateľ zamestná prvého zamestnanca na základe pracovného pomeru s pravidelným príjmom na dobu 12 mesiacov a potom tento pracovný pomer ukončí, musí vyplniť 84 dokumentov, zaviesť proklientsky prístup na štátnych úradoch - úradníci často nevedia podnikateľom pomôcť s plnením si zákonných povinností a chýba ochota úradníkov.
Riešením je napríklad naviazať odmeňovanie úradníkov za spätnú väzbu od klientov, zverejňovať hodnotenie úradníkov, pravidelný audit činnosti úradov vo vzťahu k účelu existencie a následná systematizáciu a zavádzanie štandardov práce v rámci inštitúcií, ktoré sú ľahko prevediteľné na nových úradníkov s cieľom zvýšiť ich efektívnosť, obmedziť vysoké pokuty za administratívne chyby - napríklad minimálna sankcia 2 000 eur pri oneskorenom prihlásení zamestnanca do Sociálnej poisťovne, podporné nástroje smerovať na internacionalizáciu malých podnikov už etablovaných na domácom trhu, modernizovať fungovanie siete obchodných zastúpení SR v zahraničí so zameraním na malé a stredné podniky na kľúčových exportných trhoch (naviazať odmeňovanie na rast objemu obchodu v danom regióne a aktivitu obchodných radcov).