„Dovzdelávanie sa aj počas pracovného života sa môže ukázať ako konkurenčná výhoda pri udržaní si zamestnania alebo pri hľadaní novej práce. Rovnako aj v prípade kariérneho rastu prednosť zvyčajne dostávajú tí, ktorí na sebe pracujú a snažia sa neustále napredovať,“ hovorí Eva Sadovská, analytička Poštovej banky. Nájsť si čas alebo motiváciu na vzdelávanie sa teda oplatí aj vtedy, keď novú prácu práve nehľadáme.

Približne 40 % Slovákov vo veku 25 až 64 rokov, teda tých, ktorí už majú stredoškolské či vysokoškolské vzdelanie zväčša ukončené, bolo počas posledných 12 mesiacov aspoň nejakým spôsobom zapojených do celoživotného vzdelávania. Vyplynulo to z výsledkov prieskumu Adult Education Survey, AES, Štatistického úradu EÚ (Eurostat), ktorý bol realizovaný od júla 2011 do júna 2012.

„Takmer dve tretiny Slovákov ale myšlienke celoživotného vzdelávania naklonené nie sú a to ani v prípade, že sa ho už predtým zúčastnili,“ uviedla Sadovská. „Nepotrebujem ho k svojej práci“ bola najčastejšia odpoveď na otázku, prečo sa Slováci celoživotného vzdelávania nezúčastňujú a zaznela z úst až 32 % respondentov.

Druhým najčastejším argumentom, ktorý použila až pätina dopytovaných Slovákov, boli prekážky vo vzdelávaní spôsobené zdravím alebo vekom. Každý ôsmy Slovák uviedol, že mu vo vzdelávaní bránia rodinné povinnosti. Približne každý jedenásty sa nepotrebuje zapojiť do procesu celoživotného vzdelávania z osobných dôvodov a zhruba rovnako často zaznel z úst respondentov aj argument, že vzdelávacie kurzy sa nezhodujú s ich pracovným rozvrhom.

V odpovediach ale rezonovali aj finančné dôvody. Vzdelávacie kurzy si pre ich príliš vysokú cenu nemôže totiž dovoliť zhruba každý dvanásty Slovák. Odpoveď typu „neviem, aký kurz by som chcel absolvovať“ uviedli necelé 4 % opýtaných a nedostatočná podpora zo strany zamestnávateľa bola dôvodom pre rovné 3 % Slovákov.

Čo je celoživotné vzdelávanie
Podľa definície zo zákona zahŕňa celoživotné vzdelávanie všetky vzdelávacie aktivity, ktoré sa uskutočňujú v priebehu života človeka s cieľom rozšíriť jeho vedomosti, zručnosti a schopnosti. Jeho prínosom by malo byť zlepšenie spoločenského, sociálneho a pracovného postavenia človeka.
Formálne vzdelávanie – realizované na základných, stredných aj vysokých školách

Neformálne vzdelávanie – je poskytované zamestnávateľmi, súkromnými vzdelávacími inštitúciami či neziskovými organizáciami a zaradiť sem môžeme napríklad jazykové a počítačové kurzy, rekvalifikačné kurzy, ale aj krátkodobé školenia a prednášky

Informálne učenie – patrí sem samovzdelávanie a taktiež učenie sa prostredníctvom každodennej činnosti v práci, v rodine alebo vo voľnom čase. K úspechu pri hľadaní si práce im môžu dopomôcť aj rekvalifikačné, jazykové či počítačové kurzy. Najdôležitejšia je kvalita vedomostí, ktoré prostredníctvom kurzov získate a ich uplatniteľnosť na trhu práce. Iba ďalšia „pečiatka na papieri“ v praxi zväčša nebýva až taká podstatná.