Najlepšiu šancu stať sa boháčmi majú tí, ktorým sa podarí dostať medzi najlepšie platených manažérov hedžových fondov uvedených v zozname Forbes. Podľa súčasnej analýzy zarobilo 25 najlepšie platených správcov investičných fondov v roku 2010 takmer 4 krát viac, než generálni riaditelia firiem zaradených do indexu S & P 500. V priebehu rokov sa výrazne zvýšil príjem pre ľudí označovaných ako guru hedž fondov.

Zatiaľ čo v roku 2002 zarábalo 25 najlepších v priemere okolo 134 miliónov dolárov, v roku 2007 už suma vzrástla na miliardu a hoci následne v roku 2012 došlo k prepadu, aj po poklese sa dá na tejto pozícii v priemere zarobiť 537 miliónov dolárov.

Z toho všetkého je jasne zreteľný trend predchádzajúceho desaťročia. Americká spoločnosť sa počas krízy delí ešte markantnejšie, koncentrácia bohatstva v rukách určitej skupiny ľudí sa urýchľuje. Analýza Stevena Kaplana, ekonóma časopisu Journal of Economic Perspectives, si kladie za cieľ nájsť vysvetlenie na základe akademických modelov, ako sa dá preniknúť do horného percenta spoločnosti.

V rozhovore pre Forbes Kaplan, ako jeden z najrešpektovanejších finančný ekonómov, spomenul, že vyššie uvedení manažéri preto dokážu ísť tak úspešne za svojim šťastím, lebo spravujú ozaj veľké „balíky peňazí“ a k dispozícii majú dômyselné elektronické programy cez ktoré ich dokážu presúvať veľmi rýchlo. Kaplan hovorí, že ak chce niekto naozaj zbohatnúť, musí v dnešnom digitálnom svete svoje vedomosti znásobiť na poli technológií. V roku 2011 tvorili štvrtinu rebríčku Forbes 400 tí, čo sa zaoberajú informačnými a zdravotníckymi technológiami.

Podľa časopisu je ale takáto definícia príliš zjednodušená. Zatiaľ čo pre finančný sektor sa hodí perfektne, nedokáže vysvetliť prečo sa stali finančne úspešními aj niektorí športovci, právnici či šéfovia veľkých korporácií. Veľmi zaujímavým javom je, že vedúci predstavitelia najväčších firiem zarobia v priemere 12 miliónov dolárov, čo je menej nielen od zárobkov top manažérov vo finančnom sektore, ale aj od najlepšie platených športovcov, ktorí dostávajú pekné peniaze aj za autorské práva.

Ďalším dôležitým faktorom na ceste za bohatstvom je rodinné zázemie. Podľa Kaplana sú aj tu markantné rozdiely. Určite považuje za výhodu, ak sa k peniazom dostaneme vlastnou prácou a nie zdedením. Potvrdzujú to aj výsledky iného výskumu. Podľa zoznamu časopisu Forbes 400 došlo k dramatickej zmene medzi rokmi 1982 a 2011. Kým v roku 1982 sme v rebríčku našli len 40 percent boháčov prvej generácie, v roku 2011 už tento podiel vzrástol na 69 percent a prakticky vytlačil z trhu štvrtú, piatu alebo dokonca šiestu generáciu podnikateľov.

Autorov záver je, že najlepšiu šancu zbohatnúť na základe rebríčkov Forbes majú tí, ktorí získali vyššie vzdelanie a dali sa na podnikanie ako prvá generácia podnikateľov v oblasti so silným technologickým pozadím, bez nejakého väčšieho zdedeného majetku. Oveľa menšiu šancu majú tí, ktorí sa dostali k veľkej sume prostredníctvom dedičstva.

Hoci ani to nemusí byť až taká nevýhoda, keďže peniaze otvárajú lepší prístup k možnostiam vzdelávania. Avšak, rastúca konkurencia v zozname Forbes je skutočne silná, vzhľadom na technologický rozvoj vyrastá mladá generácia, ktorá dokáže „vyrobiť“ peniaze takmer z ničoho.