Fyzické a psychické rozdiely
Medzi mužom a ženou sú skutočne rozdiely - fyzické i psychické. Žena má obvykle nižšiu pôrodnú hmotnosť ako muž. Maximálnu telesnú výšku dosahuje už v 14. roku, čo je o štyri roky skôr ako u muža. Má redšiu krv, a teda má aj nižšiu schopnosť maximálneho krátkodobého výkonu. Má ale viac podkožného tuku, ktorý zlepšuje jej výdrž - žena vydrží viac ako muž. Mozog ženy je o 5% menší, ale má vyššiu hustotu, takže rozdiel vo veľkosti sa nepremieta do výšky IQ. Žena navyše spracováva informácie iným spôsobom. Snímky mozgu muža a ženy počas hovorenia odhalili, že pri reči sa u ženy zapája omnoho viac mozgových centier, a to aj obrazných. Aj pri dekódovaní signálov funguje ženský mozog podobne. Spomeňte si na slávnu slečnu Marplovú od Agathy Christie! Kým muži zvyknú myslieť logicky, ženy "fungujú" na základe analógií...

Vyrastáme inak
Rozdiely medzi mužmi a ženami sú dané vývojom, čiže špecializáciou každého pohlavia na iné funkcie. A v rámci vývoja dochádza k tomu istému zvratu ako v ekonomike - miesto špecializácie dnes nastupuje globalizácia. Muž preberá aj časť výchovy detí, kým žena sa udomácnila na pracovisku. Myslí však ešte stále ako matka, vyživovateľka a udržiavateľka rodiny. Pre mužsky dominované pracovisko je to nový, nepochopiteľný prvok. Kým sú muži medzi sebou, výborne si rozumejú. Ženy do ich usporiadaného porozumenia vnášajú chaos. Rozdiely medzi mužským a ženským správaním sa kódujú už v detstve. Malé deti sú stále s matkou. Dievčatká ju napodobňujú, kým chlapcom v tom čase mužský vzor chýba a preto si ho nahrádzajú tým, že sa snažia za každú cenu odlíšiť od všetkého "babského". Neskôr dotvárajú správanie chlapcov a dievčat ich detské hry. Chlapci hrávajú súťaživé hry, kde sa učia presadzovať, ovládať, vyjednávať, vyhrávať i prehrávať. Dievčatá sa v svojich hrách učia spolupracovať, prispôsobovať sa, robiť kompromisy v záujme udržania dobrých vzťahov, extrapolovať úmysel na základe indícií a vytvárať atmosféru pochopenia a nedôležitosti výhry.

Máme iné prednosti
Z toho sa vyvinuli aj odlišné silné a slabé stránky mužov a žien v biznise. Kým muži sú trénovaní v súťaživých hrách, pre ženy je každý stret otázkou existenčnou: "buď-alebo". Muži automaticky zo svojich detských hier poznajú pravidlá, podľa ktorých sa hrá, a dodržiavajú ich aj v neskoršom živote. Na biznis pozerajú ako na hru a berú veci menej osobne. Sú preto lepší parlamentári či diplomati a ako vojaci lepšie poslúchajú i udieľajú rozkazy. Okrem toho si z detských hier odniesli schopnosť vyjednávať v záujme svojho maximálneho úžitku. A majú ešte jednu vlastnosť, ktorá ženy uvádza do zúfalstva - aj keď porušiť pravidlá je neprípustné, prispôsobiť si ich danému cieľu sa považuje za šikovnosť... Ženy sú zvyknuté nedôverovať prostrediu (je to dané menšou telesnou silou) a preto majú s rozkazmi svoje ťažkosti. Orientujú sa podľa zmien v prostredí a pokiaľ im pravidlá neumožňujú dosiahnuť cieľ, tak pravidlá jednoducho vysadia. (Toto dovádza mužov do zúrivosti.) Ak sa však raz na nejakom pravidle výslovne dohodnú (to však ženy robia nerady), potom ho držia i za cenu sebazničenia. A preto sú ženy zlé konkurentky v biznise. Neberú ho ako hru, ale ako boj o prežitie - a len mŕtvy nepriateľ nemôže ublížiť... Na druhej strane - ženy sú lepší pozorovatelia. Sú trénované všímať si aj "nesystémové" veci. častejšie dávajú veci do vzájomných vzťahov a sú tak schopné s vyššou presnosťou prognózovať výsledok. Vedia odhadnúť človeka a jeho úmysel len na základe reči tela a mimiky. Z polohy hlasu vedia vyvodiť náladu a úmysel. A majú ešte jednu výhodu oproti mužom - ich nespútanosť pravidlami im umožňuje rýchlejšie a pragmatickejšie riešiť problémy. Lepšie sa orientujú v chaose. Ich zraniteľnosť ich naučila robiť dvojaké opatrenia - ošetriť okamžitý stav ohrozenia ("záchrana seba") i odstránenie hrozby v budúcnosti ("ochrana potomstva").

Muži o ženách
Muži kolegyniam vyčítajú prílišnú emocionalitu, nekoncentrovanosť, nevyspytateľnosť a úskočnosť. Emócie podľa muža na pracovisko nepatria. Sú vec čisto súkromná. Ženy toto rozlíšenie nerobia. Dávajú najavo svoju neľúbosť i podráždenie a potom sa čudujú, keď chlapi ich opodstatnené námietky zmetú zo stola s tým, že "to je osobná nevraživosť". Nekoncentrovanosť vyplýva z toho, že pri hovorení sa zapája u ženy viac mozgových centier. Žena si všíma širšie súvislosti a snaží sa ich partnerovi priebežne vysvetliť. Preto sa často "zacyklí" a stratí niť rozhovoru skôr, než sa dostane k podstatnému. Pod nevyspytateľnosťou sa skrýva ženská schopnosť priebežne meniť pravidlá a používať pri riešení problémov aj také techniky, o ktorých muži netušia alebo sú pre nich tabu (napríklad rozhodovanie na základe analógií). Do tohto obvinenia spadá aj ženská skúsenosť, že o nič netreba žiadať priamo, ale že stačí len naznačovať. Muži robia len to, o čo ich požiadajú. A tak sa im stále zdá, že žena chce niečo iné, než hovorí. Úskočnosť je tiež daná ženskou schopnosťou porušovať pravidlá, manipulovať pomocou emócií a bojovať "z úzadia". Muži sú zvyknutí vyhlásiť boj, vybojovať ho a potom sa podľa možnosti pomeriť alebo odkázať na najbližšiu príležitosť revanše. Ženy boj nevyhlásia, bojujú všetkými dostupnými prostriedkami ("účel svätí prostriedky") a boj končí likvidáciou jedného z bojujúcich. Veľmi často zneužívajú ochrancovský pud mužov - nájdu si medzi kolegami niekoho, kto ich šarvátky vybojuje miesto nich.

Ženy o mužoch
Ženy kolegov vinia z toho, že sú prehnane logickí, kariéristickí, šovinistickí.
Snaha každú vec logicky rozobrať a zvážiť privádza pragmatické ženy do zúfalstva. Pamätám sa, ako mňa vedeli rozzúriť moji kolegovia, keď som nastolila problém a čakala rýchle, operatívne riešenie. Obaja si sadli a dlhé hodiny rozoberali problém zo všetkých strán. Prišli pritom na zaujímavé a nezanedbateľné zistenia, ale ja som si medzičasom "zahasila", čo sa dalo - a oni to na záver veľkoryso skritizovali. Kariérizmus mužov vnímajú ženy cez ich schopnosť použiť lakte a manipulovať mienku nadriadených, keď sa chcú presadiť. Mužom vždy ide o získanie maximálnej výhody bez ohľadu, na čí úkor to bude. Ženy, vychovávané k vzájomným výhodám, nie sú schopné mužský postoj akceptovať, hoci zjavne vyplýva z ich potreby presadiť sa a obhájiť svoje miestočko na slnku. Ženu preto často vinia mužov, že robia kariéru na ich účet. Šovinizmus mužov pramení z toho, že nie sú zvyknutí na ženskú spoločnosť a nevedia, ako sa v nej zachovať. (Je to, mimochodom, to isté, čo zažíva žena, keď sa dostane do čisto mužského kolektívu.) často chlapi reagujú podráždene na ženskú manipulatívnu submisiu, a to tým, že sa začnú tvrdšie presadzovať. A kdesi na okraji vedomia chápu, že žena má vlastnosti, v ktorých ich prevyšuje - a boja sa konkurencie.

Memento pre mužov
Pokiaľ máte kolegyne, ktoré vás rozčuľujú nedostatkom vecnosti, uvedomte si, z čoho vyplýva a aké výhody vám spoločne môže priniesť. Upozornite kolegyňu, nech najprv vetou-dvoma povie, v čom spočíva problém, a že vy sa budete na pozadie potom pýtať sám. Vaša pomocná ruka ju prevedie spleťou informácií, ktoré je schopná poskytnúť, k tým, ktoré potrebujete počuť ako prvé.
Nebojujte nikdy bitky vašej kolegyne. Ak narieka pred vami, že ju šéf utláča, netýka sa vás to. Skúste vetičku: "A ako to vidí on?" Je to jasný signál - a ženy vedia signály mimoriadne dobre interpretovať. Nebojte sa spolupráce. Veľa žien je kreatívnych, ale chýba im chrbát, za ktorý by sa skryli. Urobte tandem. Vy čerpajte jej postrehy a obhajujte jej stanoviská voči ostatným, pokiaľ vás o nich dokázala presvedčiť. Ale nespoliehajte slepo na jej názor. Overujte a preverujte - lebo nepoznáte všetky prostriedky, ktorými vie žena manipulovať. Nasadzujte ženy v oblastiach, kde môžu dosiahnuť mimoriadne výsledky - pri odhade partnera, zbieraní zákulisných informácií a vytváraní globálneho náhľadu na problém. Ukážte im, že ich v tejto funkcii absolútne akceptujete. Z času na čas ich pochváľte.

Memento pre ženy
Ak máte vystupovať pred mužským publikom, utrieďte si myšlienku. Nepostupujte spôsobom "príčiny vzniku problému - problém - možnosti odstránenia", ale stavajte problém na prvé miesto. Musíte upútať mužskú pozornosť a udržať si ju. Používajte prehľadné členenie ("po á, po bé, po cé"). Pokiaľ vaše pocity vedú k istým záverom a vy o tom máte informovať kolegu, hovorte práve v opačnom poradí: "Myslím si, že... Dokladajú to tieto skutočnosti... A navyše som spozorovala/mám pocit, že..." Nebojujte na život a na smrť. Zisťujte, podľa akých pravidiel muži postupujú (keď sa ich spýtate, ochotne vám ich vysvetlia), a používajte ich aj vy. Neporušujte pravidlá. Ale pamätajte si, že ak sa vám podarí interpretovať ich v danom prípade podľa svojho, urobte to verejne - vyhráte a získate si ešte aj úctu okolia. Nečakajte, že muži sa budú snažiť porozumieť vašim náznakom. Oni ich ani nezbadajú! Ak niečo chcete, povedzte to priamo a povedzte, prečo to chcete (výlučne racionálne argumenty!) a čo ste ochotná vy pre to urobiť. To je postup, aký vám vynesie aspoň potlesk a sympatie, ak už nie splnenie želania. Neinterpretujte mužské výroky. Berte ich ako to, čo sú - väčšinou sa za výrokom totiž nič iné neskrýva. A ak predsa áno, máte ešte vždy paletu protiopatrení, o ktorých sa mužom ani nesníva...

 

Ako si teda navzájom porozumieť, alebo mužsko-ženská komunikácia v praxi .-)

Ak máte problémy s mužmi/ženami v svojom pracovnom prostredí, môžem vám poradiť spôsob, ako ich riešiť bez toho, aby ste ich priznali (typická ženská manipulácia!). Na trhu existuje jedna vynikajúca kniha k tejto téme - Adrienne Mendellová: Jak myslí muži. Postavte sa do pozície, že nemáte čas na jej čítanie a chcete sa dozvedieť, čo v nej stojí. Požiadajte kolegu (kolegyňu), či by ju nečítal(a) a neinformoval(a) vás. Vo vzájomných diskusiách si potom môžete vyjasniť nejeden sporný bod.