Nie je to však ľahké, pretože popri všetkých odborných a technokratických aspektoch riadenia musia venovať veľkú energiu práci s ľuďmi. Vedia, že ak chcú mať úspech a získať konkurenčnú výhodu nevystačia s tým, že sa budú zameriavať len na plnenie pracovných úloh. Odhliadnuc od pracovnej úlohy, vznikajú v každom tíme problémy s lojalitou, aktivitou a angažovanosťou pracovníkov. Pracovníci si kladú vnútorné otázky: Chcem vôbec angažovane spolupracovať? Prináša mi spolupráca radosť? Čo získam? Čo strácam? Uspokojuje ma to? Zaujíma týchto ľudí aj môj osobný úspech? Mám možnosť presadiť sa? Cítim sa dostatočne bezpečne na to, aby som sa nebál povedať čo chcem? Som vypočutý? Môžem vedúcemu dôverovať? Do akej miery je pre mňa tím atraktívny ?

Ak si manažér dovolí taký luxus, že sa bude koncentrovať len na plnenie úloh a bude pritom ignorovať rozmanité potreby členov a neustále napätie, vznikajúce z neuspokojených potrieb, potom začne byť konfrontovaný s klasickými poruchami fungovania tímu:

• členovia začnú reagovať apaticky, pričom mobilizujú len nevyhnutné minimum pracovnej energie,
• skupina sa rozdelí na členov, ktorí chcú profitovať a získavať výhody a na členov, ktorí sa budú v skupine len „viesť“, pretože sú skupinovou situáciou frustrovaní,
• budú sa uskutočňovať boje o moc medzi ctižiadostivými členmi skupiny,
• k rozhodnutiam sa bude dospievať iba s námahou a bez toho, aby boli účastníci presvedčení ich správnosti,
• diskusie začnú trvať neprimerane dlho a budú unavovať členov, pretože vzťahové konflikty nie sú otvorene vyslovované, ale sú prenášané na oblasť pracovných úloh,
• členovia sa necítia byť dostatočne informovaní a odpovede na dôležité otázky, ktoré sa ich dotýkajú, dostávajú len v podobe domnienok, klebiet a kuloárneho šuškania

Takto vzniká deštruktívna a napätá atmosféra. Symptómy rozpadu môže manažér kompenzovať len silným nátlakom, pomocou sankcií, príp. materiálnych stimulov a pod. Kvalitný tréning, zameraný na rozvoj mäkkých zručností riadenia a vedenia ľudí umožní manažérovi spojiť nároky, vznikajúce v súvislosti s pracovnými úlohami, s potrebami tímu a jeho jednotlivých členov. Riadenie pracovných procesov sa stáva produktívnejším. Dnes je manažérsky výcvik využívaný vo všetkých úspešných spoločnostiach. Pomocou interakčných výcvikových techník môžu byť simulované a trénované, rozvíjané a zdokonaľované všetky možné osobné alebo profesionálne aktivity a okruhy správania – komunikačné spôsobilosti, negociačné zručnosti – vyjednávanie, vnímanie a chápanie vzťahov, emócií a osobnostný rozvoj, vedenie tímu, osobné a profesionálne role, narábanie so statusom a mocou, kreativita, rozhodovacie procesy, spracovávanie konfliktov, spolupráca a súťaženie, plánovanie a ďalšie. Niektoré výhody a prednosti tréningu:

• tréning motivuje, prebúdza v účastníkoch zvedavosť a radosť z učenia zážitkovou formou, objasňuje súvislosti, jedinečné a neobyčajné procesy
• tréning uľahčuje zavedenie nových foriem komunikácie a správania vo firemnej kultúre. Týmto spôsobom pomáhajú diferencovať firemnú kultúru od kultúry vonkajšieho sveta a selektívne zaviesť určité špecifické normy firemného správania
• tréning pomáha učiacemu sa vidieť seba samého celostným spôsobom. Môže potom lepšie rozumieť komplexnosti a súvislosti psychických, sociálnych a organizačných procesov a naučiť sa s nimi aktívne narábať
• tréning podnecuje účastníkov k vedomému rozvoju určitých zručností – diferencovane vnímať, otvorene komunikovať, stavať požiadavky, robiť rozhodnutia, pomáhať iným, kooperovať, sám hľadať pomoc, vyvíjať vlastnú asertívnu silu a osobnú zodpovednosť
• tréning môže za priaznivých okolností meniť postoje účastníkov. V rámci tréningu získavajú skúsenosť, že život je oveľa komplexnejší ako doteraz predpokladali. Stávajú sa tolerantnejšími k iným názorom. Možno sa zmení aj ich self-concept tým, že sa môžu rýchlejšie a efektívnejšie učiť a tým, že sami prispeli niečím dôležitým v rámci svojej tréningovej skupiny, svojho povolania, firmy
• tréning môže pre účastníkov znamenať nové koncepty, hodnotové predstavy a odbúranie predsudkov, čo je založené na novej osobnej skúsenosti. Väčšina ľudí má istý typ osobnostnej a sociálnej „teórie“ každodenného života, ktorá je neúčelná a brzdí proces rozvoja
• tréning podporuje osobnostný rozvoj potenciálu účastníkov a pretrvávajúci záujem na vlastnom raste
• tréning umožňuje účastníkom spracovávať problémy a poruchy, ktoré vznikajú v súvislosti so sociálnou štruktúrou tímu, rozličnými potrebami členov a v súvislosti so zvládnutím úloh a s rozličnými pracovnými názormi a pracovnými štýlmi spolupracovníkov
• tréning podporuje lojalitu k firme, k tímu a redukuje fluktuáciu

Možné riziká - za určitých okolností môže byť tréning neproduktívny alebo dokonca nebezpečný. Stáva sa to predovšetkým v tom prípade:
• keď nemá vedúci tréningovej skupiny náležitú znalosť teórie procesov a práce s interakčnými technikami
• keď vedúci tréningovej skupiny nemá odborné poznanie o tom, prečo sa používajú interakčné techniky
• keď chýba vzťah tréningu ku každodennej realite
• keď po absolvovaní tréningovej techniky chýba starostlivé spracovanie spätnej väzby a kognitívne vyhodnotenie tréningovej skúsenosti
• keď sa vedúci tréningovej skupiny skrýva za tréningové techniky a nedá účastníkom príležitosť konfrontovať sa s celkovým dianím, pocitmi a osobnými názormi
• keď vedúci tréningovej skupiny nadmerne praktizuje tréningové techniky a tým prekrýva prirodzenú dynamiku skupinových procesov, príp. ju násilne riadi takým smerom, ktorý mu prináša osobné výhody
• keď vedúci tréningovej skupiny neinformuje účastníkov o cieľoch tréningu a nevťahuje ich postupne do spoločného plánovania tréningových úloh a osobného vývoja
• keď vedúci tréningovej skupiny používa tréningové techniky bez spojenia s konkrétnymi situáciami, takže jednotlivá technika ponúka buď príliš veľa alebo príliš málo podnetov
• keď vedúci tréningovej skupiny použije techniku netaktne, takže – najmä pri interakciách, umožňujúcich vyjadrenie emócií sú účastníci vedení k tomu, aby predstierali spontánnosť, city a prevzali novú tréningovú „fasádu“, čo je rovnako nebezpečné ako bežná spoločenská „maska“
• keď sú účastníci násilne nútení do účasti na interakčných tréningových technikách

Podmienky rozhodujúce o úspešnosti tréningovej práce sa nedajú odvodiť len z určitého teoretického prístupu, tréningovej metódy a kopírovaním princípov ich použitia. Spočívajú oveľa viac v osobnosti a profesionalite vedúceho tréningovej skupiny, v sociálnej štruktúre tréningovej skupiny, v úlohe skupiny. Koncepčná činnosť vo vzdelávaní je a bude kľúčovou oblasťou pôsobenia ľudských zdrojov. Už v súčasnosti je v Európe 70% pracovných miest, ktoré vyžadujú duševnú prácu. 80% dnešných pracovných postupov bude zastaralých. Starostlivosť o ľudské zdroje sa zákonite musí skvalitňovať a vykonávať profesionálne. Postupne sa stáva veľmi dôležitou otázkou firiem, ktoré chcú byť úspešné na trhu. Bez investícií do ľudských zdrojov už dnes samospádom a intuitívne nemôže fungovať žiadna firma. Učenie znamená zvyšovanie vedomostí, zručností a schopností tak, aby sme mohli pracovať efektívnejšie. Potrebu stále profesionálne rásť môžeme tiež chápať ako prekonávanie rozdielu medzi tým, čo je známe a tým, čo je treba vedieť. Explózia nových poznatkov predovšetkým v oblastiach komunikácie, výrobných technológií a marketingu pripraví ktorúkoľvek firmu o konkurenčnú výhodu, ak nie je schopná rozvíjať sa, prispôsobovať sa a predovšetkým učiť a zdokonaľovať sa.

Preto v podnikateľskom prostredí existujú firmy, ktoré rozvíjajú o doplňujú nové schopnosti manažérov. Napĺňajú potreby a vízie v oblasti ľudských zdrojov, rozvoja manažmentu. CPPS.sk. prináša v tejto súvislosti balík tréningových modulov, ktoré komplexne rozvíjajú potrebné manažérske zručnosti a významne prispievajú k osobnostnému rastu človeka.