Je všeobecne známe, že hipsteri idú proti hlavnému prúdu. Ich etickosť, vášeň pre technológie či snaha odlíšiť sa sú však aj dobrou správou pre ekonomiku. Ich špecifická spotreba, ktorou sú okrem kávy a koláčikov hlavne technológie, pomáha ekonomike, pričom výborným príkladom je hipekonomika v Londýne. Hipsteri, aj keď sa tak nenazývali, tu boli už od čias Sokrata či Diogena. Ich moderná forma však začala vznikať po I. svetovej vojne, keď si každý začal vyberať vlastný štýl obliekania a do popredia sa dostalo slobodné umenie. Hipster sa teda pomaly, ale isto stal hipsterom, lebo musel. Bol zatlačený do kúta a rozhodol sa, žekút je „cool“.Lebo práve to bol spôsob, ktorý hipsterom (najmä umelcom) zaručil prežitie.

Prvým prototypom hipstera bol údajne spisovateľ Norman Mailer, ktorý na túto tému napísal niekoľko esejí. Beatnici či vyznávači hudobného štýlu grunge sú svojím spôsobom tiež hipsteri a mnohí považujú za hipsterskú aj tvorbu Jacka Kerouaca. Hipekonomika sa môže stať motorom ekonomického rastu. Súčasní hipsteri sú však podstatne viac generickí. Ich scéna už nie je taká jednotvárna, sústredená na jeden účel či na jeden štýl hudby. Hoci sa snažia vyhnúť sa mainstreamovému konzumnému spôsobu života, komunitu hipsterov,paradoxne, definuje práve ich špecifická spotreba. Nehovoríme však len o raw koláčikoch a káve. Dobrou správou pre ekonomiku je najmä ich vášeň pre technológie.

EKONOMIKA S OBSAHOM KOFEÍNU
Podľa štúdie londýnskeho Centra pre ekonomický a biznis výskum (CEBR) sa hnacou silou rastu britskej ekonomiky postupne stáva tzv. Flat White Economy. Nesie meno podľa kávy, ktorá je populárna v hipsterských kaviarňach východného Londýna. Flat White Economy, alebo hipekonomika, to však nie je len káva, jej základným stavebným kameňom sú práve hipstermi uctievané technológie. Hipekonomika je sektorom tvoreným médiami, informatívnymi a kreatívnymi odvetviami, do ktorých spadajú napríklad tvorba softvérov, programovanie, televízna a filmová postprodukcia, reklama či tvorba webových stránok. V londýnskom dištrikte Islington, domove „Kremíkového kruhového objazdu“ (Silicon Roundabout), tvoríhipekonomika 7,5 percenta zo všetkých pracovných miest. V blízkom dištrikte Camden je koncentrácia až 8,5 percenta. Hipekonomika podľa CEBR výrazne pomohla k rastu zamestnanosti Londýna, keď jej nárast medzi rokmi 2004 a 2012 bol až 70-percentný. Počas rovnakého obdobia bol rast zamestnanosti v Londýne 8,8 percenta a v celej Veľkej Británii 3,6 percenta.

MOREPLAVCI ZANEDBANÝCH MIEST
Okrem schopnosti rýchlo si osvojovať nové technológie sú hipsteri aj priekopníkmi bývania v „nových“ štvrtiach.Fungujú ako pionieri, idú do rizika a osídľujú väčšinou staršie, miestami nebezpečné a neudržiavané časti v blízkosti centra alebo s dobrým spojením do centra. Tento proces, známy ako gentrifikácia, následne tieto štvrte pretvára, oživuje a odsúva ich pôvodné, miestami neprispôsobivé obyvateľstvo. Hipsteri na seba berú riziko, zatiaľ čo ich nasledovníci zožnú výhody. Gentrifikácia je dobrou správou aj pre pôvodné osadenstvo týchto štvrtí, lebo zvyšuje ceny nehnuteľností a pomáha aj k vyšším daňovým príjmom samosprávy. Tým najžiarivejším príkladom hipsterskej gentrifikácie je brooklynský Williamsburg. Zatiaľ čo v roku 2004 tam stál štvorcový meter obytnej plochy 2895 dolárov, v roku 2012 to bolo už 7923 dolárov, čo predstavuje nárast o 174 percent. Rast cien nehnuteľnosti zažíva aj hipstermi zamorený neďaleký Berlín, kde ceny prenájmov nehnuteľností vzrástli podľa nemeckého magazínu Zeit medzi rokmi 2007 a 2010 o 23 percent.

ÍSŤ PROTI MAINSTREAMU POMÁHA EKONOMIKE
Britský ekonóm Douglas McWilliams vo svojej knihe The Flat White Ekonomy argumentuje, že hipekonomika sa môže stať motorom ekonomického rastu. Hipsteri však majú pozitívny vplyv aj na kvalitu služieb. Stojí za tým ich snaha a miestami až vášeň predať svoje kreatívne produkty a služby, ktoré si vyžadujú aj dávku prívetivosti a starosti o zákazníka.
Pozitívny ekonomický vplyv hipsterov je nesporný. Ich protimainstreamová ideológia má však háčik, a tým je popularita ich trendu. Napríklad, keďže všetci pijú „značkové“ pivo, oni si vyberajú malé lokálne pivovary. Enormný nárast popularity takýchto pivovarov (craft beer), však z nich pomaly, ale isto robí mainstream (hlavný prúd). Iróniou teda bude, keď v rámci odluky od mainstreamu hipsteri o nejaký čas začnú opäť piť pivo veľkovýrobcov.